Meno:  Heslo: 
Registrácia |  Zabudnuté heslo
Login ⇓
“ Aktívny život bez zápalov a infekcií močových ciest “
Urológ radí
Pýtajte sa
Časopis Helios
Žiadajte bezplatne

Permanentný katéter

Permanentná katetrizácia močového mechúra

Permanentná katetrizácia močového mechúra znamená zavedenie močového katétra do močového mechúra. Močový katéter je tenká sterilná hadička z latexu, silikónu alebo iných umelohmotných materiálov a ich kombinácií v závislosti od výrobcu. Je zavádzaný zvyčajne lekárom, aby umožňoval alebo zlepšoval vyprázdňovanie močového mechúra. Na určitú dobu môže zostať zavedený v močovom mechúre, preto sa označuje aj ako permanentný močový katéter. Na konci katétra sa nachádza malý balónik, ktorý sa plní vodou, a udržuje katéter v močovom mechúre (bráni jeho vypadnutiu). Katéter je napojený na zberné vrecko alebo má snímateľný umelohmotný uzáver a pacient si sám odpúšťa moč pri pocite naplnenia mechúra. Doba, počas ktorej katéter môže byť ponechaný v močovom mechúre, je rôzna a závisí od kvality katétra. Tie najjednoduchšie latexové sa vymieňajú po 3-4 týždňoch. Kvalitnejšie, ktorých povrch je krytý špeciálnym materiálom s antimikrobiálnym a antiinkrustačným účinkom, môžu byť ponechané v močovom mechúre pri optimálnych podmienkach až 3 mesiace.

Permanentný močový katéter sa používa hlavne v akútnych situáciách, ako sú monitorovanie množstva moču kriticky chorých, zranených a imobilných pacientov, po operáciách pacientov so zväčšenou prostatou, prípadne zúženou močovou rúrou s náhle vzniknutou retenciou moču. Vo všetkých prípadoch sa ponecháva permanentný katéter na nevyhnutne dlhú dobu a odstraňuje sa, hneď ako to zdravotný stav pacienta umožní.

Napriek tomu, že v súčasnosti sú permanentné katétre vyrábané z kvalitných umelohmotných materiálov, ich používanie je spojené s mnohými rizikami. Samotné zavedenie katétra, pokiaľ je uskutočnené za aseptických podmienok (dezinfekcia ústia močovej rúry, používanie sterilných rukavíc a pod.), väčšinou nie je spojené so závažnejšími komplikáciami. Zriedka sa môže vyskytnúť infekcia močových ciest, mierne krvácanie z močovej rúry. Oveľa závažnejšie komplikácie môžu vzniknúť pri dlhodobom používaní permanentného katétra.

Zavedený katéter je pre ľudské telo cudzím telesom. Na jeho povrchu sa ukladajú drobné kryštáliky močových solí, ktoré následne vytvárajú inkrustáty na katétri, pri uvoľnení do močového mechúra môžu postupným rastom vytvoriť v mechúre konkrement. Dlhodobá prítomnosť akéhokoľvek katétra (a nemusí ísť len o močový katéter) je spojená s vysokým rizikom infekcie. Na jeho povrch sa prichytávajú baktérie, ktoré predstavujú zdroj infekcie. Jej liečenie obyčajne nebýva jednoduché, lebo podávané antibiotiká účinkujú len v prekrvených tkanivách ľudského tela alebo v moči, ale neprenikajú do cudzorodého materiálu. Závažnou komplikáciou pri dlhodobom používaní permanentného katétra u mužov bývajú dekubity močovej rúry, ktoré vznikajú najčastejšie na miestach jej prirodzených ohybov. V týchto lokalitách dochádza k tlaku katétra na sliznicu uretry (močovej rúry) a vzniku dekubitu. Následkom tohto lokálneho poškodenia sliznice môžu vzniknúť striktúry (zúženiny) močovej rúry. Prítomnosť takto vzniknutého zúženia sťažuje ďalšie cievkovanie, dochádza k opakovanému poškodeniu sliznice v mieste zúženia, krvácaniu, prípadne vzniku infekcie.  

Balónik na konci permanentného katétra, ktorého úlohou je fixácia katétra v mechúre, svojím tlakom na sliznicu močového mechúra časom spôsobuje jej zmeny. Najčastejšie ide o hyperplastické zmeny (zhrubnutie), ktoré môže pacient pociťovať ako dráždenie, nutkanie na močenie, pobolievanie v podbrušku. Niekedy môžu tieto zmeny byť príčinou mierneho krvácania. Dlhodobo ponechaný katéter spôsobuje aj funkčné zmeny mechúra, najmä ak je napojený na zberné vrecko. Svalovina močového mechúra sa postupne oslabuje, ochabuje a stenčuje. Dochádza k zmenšovaniu maximálnej možnej náplne (kapacity) mechúra, až je pacient odkázaný definitívne na permanentný močový katéter napojený trvalo na zberné vrecko.

Permanentná katetrizácia močového mechúra, napriek svojej zdanlivej jednoduchosti a menšej časovej i ošetrovateľskej náročnosti, by mala byť vyhradená len pre prípady, kde sa potrebné vyprázdňovanie močového mechúra nedá dosiahnuť inými metódami s menším rizikom komplikácií.