Poranenie miechy alebo iné neurologické ochorenie so sebou prináša rôzne zdravotné problémy. Pridruženým negatívnym aspektom pri takýchto situáciách je zmenená funkčnosť močového mechúra a zvierača. V takom prípade hovoríme o neurogénnom močovom mechúri, kedy dochádza k úniku moču, v horšom prípade poškodeniu obličiek. Mnohí z nás považujú únik moču za najintímnejšiu tému, ktorú musí človek riešiť bezprostredne po úraze miechy a ako jedno z riešení na zmiernenie problémov pacientov sa odporúča katetrizácia alebo viac zaužívaný výraz cievkovanie.
V prípade úrazov je už v dnešnej dobe spinálna jednotka asi prvým miestom, kde sa pacient stretáva s týmto výrazom. Prvotné cievkovanie prevádza lekár resp. zaškolený personál, no nie je pre pacienta nič zložité vykonávať daný úkon sám. Samozrejme záleží od miery postihnutia, no existujú rôzne pomôcky, ktorými daný zákrok dokážu ľahko zvládnuť . Určite sa jedná o zákrok, pri ktorom pacient môže nadobudnúť isté obavy. Sám som si kládol otázku, či bude pre môj zdravotný stav prospešné zaviesť nový spôsob vyprázdňovania, keď dovtedy som bol naučený na vyklepávanie a nekontrolované odvádzanie moču do zberného vrecka. Aj u mnohých vzbudzuje metóda pochybnosti, či práve použitím katétra sa nezavedú do močových ciest baktérie, ktoré by podnietili vznik infekcie. Dodržiavaním hygienických štandardov vieme predísť takýmto zaneseniam.
Treba si uvedomiť riziko, ktoré so sebou prináša neliečený močový mechúr. Okrem subjektívnych ťažkostí, ako je pálenie močovej rúry, pocit plnosti, je hlavným problémom zbytkový moč. Práve ten má za následok tvorbu infekcií alebo aj tvorbu kameňov. Veľké riziko predstavuje aj situácia, kedy neodvedený moč môže spôsobiť vplyvom tlaku spätný tok moču do močovodu a tiež obličiek, čo môže viesť k zhoršeniu ich funkčnosti až zlyhaniu.
Cievkovanie môže byť permanentné alebo opakované, teda interminentné. Pokiaľ pacient zvláda sám interminentnú katetrizáciu, vykonáva tzv. autokatetrizáciu, ktorá sa robí sterilnými cievkami na jedno použitie. Tu je dôležite snažiť sa dodržiavať pravidelný interval cievkovania, ktorý by bol podobný bežnej fyziologickej fáze.
Za 17 rokov, ktoré ubehli od môjho úrazu som si dlho hľadal spôsob, ako sa čo najlepšie vysporiadať a prispôsobiť problémom s únikom moču. Autokatetrizáciou sa mi zlepšila kvalita života a zaužívaným intervalom cievkovania som dosiahol väčšiu voľnosť v bežných denných činnostiach. Pozitívne vnímam hlavne menej opakujúce sa zápaly močových ciest. Určite nie som sám, kto má takýto pohľad na danú problematiku a preto privítam ak sa s nami podelíte o Vaše skúsenosti.
